Nová dažďová záhrada ukazuje, ako môže mesto reagovať na klimatické zmeny prírode blízkymi riešeniami.
Nová dažďová záhrada pri Inovatívnom laboratóriu pre poľnohospodársku techniku pomáha zadržiavať zrážkovú vodu, ochladzovať prostredie a podporovať biodiverzitu. Projekt Bioretenčná terénna modelácia „Dažďová záhrada“ vzniká ako súčasť moderného hospodárenia so zrážkovou vodou. Ide o dôležitý prvok modrozelenej infraštruktúry, v duchu ktorej SPU podnikla už viaceré kroky pri pretváraní univerzitného kampusu. Má za cieľ ekologické a udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou, vďaka čomu napomáha k zmierňovaniu negatívnych dopadov klimatických zmien.
V poslednom období sa v kontexte zmierňovania negatívnych dopadov klimatických zmien stále viac spomína pojem modrozelená infraštruktúra a v spojitosti s ňou sa skloňujú pojmy ako: dažďová záhrada / dažďový záhon / bioklimatická záhrada. Veľmi zjednodušene môžeme dažďovú záhradu popísať ako terénnu depresiu s výsadbou rastlín, ku ktorej je zvádzaná zrážková voda z okolitých spevnených plôch a striech. Takto zachytená zrážková voda je následne prefiltrovaná a vrátená do kolobehu vody procesom infiltrácie – vsakovania zrážkovej vody do pôdy a evapotranspirácie – výparu z povrchu pôdy a rastlín. Okrem obnovy prirodzeného cyklu vody v priestore, napomáhajú dažďové záhrady aj k regulácii náporu prívalových zrážok, prostredníctvom zmierňovania povrchového odtoku, k redukcii znečistenia zrážkovej vody a vďaka prítomnosti vegetačných prvkov napomáhajú k zlepšovanou mikroklímy a biodiverzity daného priestoru. V neposlednej rade taktiež prispievajú aj k estetickému oživeniu riešenej lokality.
Projekt dažďovej záhrady vznikol ako reakcia na aktuálne výzvy spojené s klimatickou zmenou, najmä na potrebu efektívnejšieho hospodárenia so zrážkovou vodou a znižovania negatívnych dôsledkov extrémov počasia v urbanizovanom prostredí. Hlavným impulzom pre vybudovanie projektu bola potreba zmysluplného hospodárenia so zrážkovou vodou priamo v areáli univerzity. Cieľom bolo vytvorenie ukážky prírode blízkeho riešenia manažmentu so zrážkovou vodou (Nature-based solutions), ktorý reaguje na klimatické zmeny, prehrievanie miest, dlhodobé suchá a stále častejšie extrémne zrážky. Teleso je alokované pri nedávno rekonštruovanej budove Inovatívneho laboratória pre poľnohospodársku techniku, a zachytáva vodu z jej strešnej konštrukcií a okolitých spevnených plôch.. Namiesto zvádzanie do kanalizácie je voda nasmerovaná do dažďovej záhrady kde sa zadrží a prirodzene využije v priestore a následne bude prinavrátená späť do vodného cyklu.
Autori a realizátori projektu – Botanická záhrada SPU – sa snažia pri každom projekte SPU klásť dôraz na udržateľný rozvoj a prinášať ukážkové riešenia a príklady dobrej praxe, ktoré majú reálny vplyv na životné prostredie a zmiernenie negatívnych dopadov klimatickej zmeny. Zachytávaním zrážkovej vody zo striech a spevnených povrchov do dažďových záhrad sa eliminuje odtok vody z územia a znižuje sa riziko lokálneho zaplavovania počas prívalových dažďov. Zároveň sa voda neodvádza okamžite do kanalizácie, ale zostáva v území, kde pomáha ochladzovať mikroklímu a podporuje biodiverzitu.
Dažďová záhrada v univerzitnom kampuse tvorí funkčný vodohospodársky a krajinársko-ekologický prvok. Je navrhnutá tak, aby aktívne pracovala s dažďovou vodou — zadržiavala ju, filtrovala a postupne vracala späť do prostredia cez vsakovanie do podložia a evapotranspiráciou do ovzdušia. Ide o viacvrstvový systém, ktorý je technicky dimenzovaný tak, aby zvládol aj intenzívne dažde. Samotné teleso dažďovej záhrady je navrhnuté ako plytká terénna depresia (modelovaná priehlbina) s pozvoľnými svahmi, začlenená do existujúceho terénu. Pod povrchom terénnej depresie sa skrýva viacero vrstiev s odlišnou mocnosťou a hydraulickou vodivosťou, ktoré sú tvorené materiálmi s rôznou frakciou, vďaka čomu je zabezpečená ochrana pred vyplavovaním jemných častíc do nižších vrstiev. Úlohou každej vrstvy je napomôcť filtrácii a jednoduchšiemu vsakovaniu zrážkovej vody do podložia a podzemných vôd. Celková hrúbka súvrstvia dažďovej záhrady je 1,5 m pričom hĺbka terénnej depresie (ponding zóny) je 0,25 m. Ide o pasívny vodozádržný prvok , ktorý funguje gravitačne.
Systém je navrhnutý tak aby dokázal zachytiť zrážkovú vodu zo strechy budovy inovatívneho laboratória s plochou viac ako 1000 m² a priľahlých plôch. Samotné teleso dažďovej záhrady má približne 150 m². Zrážková voda je do telesa privádzaná pomocou gravitácie dvoma nátokmi z betónových žľabových tvárnic. Každý nátok ústi do sedimentačnej vaničky, ktorej úlohou je prvotné predčistenie vody a zachytávanie hrubších nečistôt, v podobe organického materiálu z okolitých drevín, ktoré sa nachádzajú na streche budovy. Zachytené nečistoty zostávajú v sedimentačných vaničkách, zatiaľ čo predčistená voda následne pokračuje do telesa dažďovej záhrady kde sa dočasne zachytí v jej konštrukčných vrstvách. Dažďová záhrada bola pomocou výpočtov navrhnutá tak, aby bezpečne zvládala návrhový tzv. 20 ročný dážď s periódou opakovania až do extrémnych zrážkových udalostí (vrátane storočnej vody) a to práve prostredníctvom retenčného objemu v konštrukčných vrstvách a kontrolovaného zaplavenia (ponding). Je dôležité podotknúť, že v dažďovej záhrade nikdy nebude stála hladina vody. Naopak, cieľom je zabezpečiť okamžitú infiltráciu zrážkovej vody do hlbších konštrukčných vrstiev a podložia. V prípade intenzívnycj zrážkových udalostí dochádza k nasýteniu konštrukčných vrstiev a vzniká dočasné zaplavenie – voda má príležitosť vystúpať až do priznanej terénnej depresie, tzv. ponding zóny a následne sa postupne vsakuje do jednotlivých vrstiev systému, odparuje sa a je využívaná rastlinami pre zabezpečenie ich biologických funkcii. Aby sa zabránilo možnosti množenia hmyzu a tvorbe hnilobných procesov v navrhnutom poraste, boli jednotlivé vrstvy dažďovej záhrady dimenzované tak, aby zachytená zrážková voda vsiakla najneskôr do 72 hodín. Po naplnení ponding zóny a pretrvávajúcom daždi, je zrážková voda zvedená pomocou bezpečnostného prepadu do neďalekej retenčnej nádrže, odkiaľ sa neskôr opätovne využíva na zavlažovanie počas období sucha.
Významnou súčasťou dažďových záhrad sú vegetačné prvky, ktoré zohrávajú dôležitú ekologickú úlohu. Prispievajú k zlepšovaniu mikroklímy, podporujú biodiverzitu a vytvárajú priaznivejšie podmienky na danom mieste. Zároveň sa podieľajú na prirodzenej filtrácii zrážkovej vody a jej postupnom navracaní do prirodzeného vodného cyklu pomocou transpirácie. Rastliny využívané v dažďových záhradách preto neplnia len estetickú funkciu, ale predstavujú aj významný ekologický prvok, ktorý pomáha zvyšovať environmentálnu kvalitu daného priestoru.
Výber rastlinných druhov bol ovplyvnený viacerými podmienkami. Boli uprednostnené domáce druhy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v okolí nitrianskeho regiónu, ktoré sú dobre prispôsobené miestnym podmienkam. Dôležitým kritériom bola aj ich schopnosť adaptácie na časté zmeny počasia a podmienok. V dažďových záhradách sa striedajú náročné obdobia sucha s obdobiami dočasného zaplavenia a rastliny musia zvládať oba tieto extrémy. Použité boli preto najmä trávy, šachoriny, vlhkomilné trvalky a kry s hlbšími koreňovými systémami. Zvolené boli najmä pružné taxóny so širokou ekologickou amplitúdou. Najvhodnejšie sú druhy s hustými a hlbšími koreňovými systémami, ktoré stabilizujú substrát, podporujú infiltráciu a dobre znášajú kolísanie vlhkosti a sucha. Veľmi vhodné druhy sú napríklad: ostrice, metlice, kosatce, vrbice, túžobník, krvavec, či niektoré druhy vŕb a svíbov.
Podstatnou súčasťou návrhu bolo aj dodržanie druhovej rozmanitosti, vysokej hustoty rastlín a rovnomerného sponu pri výsadbe. Je to z dôvodu zabezpečenia dostatočnej konkurencieschopnosti porastu a zamedzenia vstupu nežiaducich druhov, ktoré by mohli spoločenstvo oslabiť alebo vytlačiť. V dažďovej záhrade sa tak postupne vytvrorí prirodzene pôsobiace spoločenstvo, ktoré bude dotvárať naturálny charakter priestoru a zároveň zvyšovať jeho ekologickú hodnotu.
Vďaka projektu tejto bioretenčnej terénnej modelácie , ktorý vyšiel z dielne Botanickej záhrady SPU, vznikol v areáli univerzity biologicky a edukačne hodnotný priestor, s vyššou druhovou rozmanitosťou rastlín aj živočíchov. Očakávaným výsledkom má byť citeľné zlepšenie mikroklímy priestoru — najmä zníženie prehrievania a zvýšenie schopnosti územia pracovať s vodou prirodzeným spôsobom. Ide zároveň o kompenzačné riešenie k novobudovaným spevneným plochám, ktoré sú pre prevádzku univerzity nevyhnutné. Z vizuálneho hľadiska tak bude areál pôsobiť opäť zelenšie, prirodzenejšie a v súlade s environmentálnymi trendami— nie ako technický priestor. Dažďová záhrada je tak živou súčasťou univerzitného prostredia.
Dokončením realizácie dažďovej záhrady sa však celý projekt nekončí. V prípade rekonštrukcie druhého blízkeho objektu sa počíta so zachytávaním zrážkovej vody aj z tejto stavby. Okolie sústavy dažďových záhrad by sa tak v budúcnosti mohlo premeniť na kvalitný pobytový priestor určený na oddych a trávenie voľného času. Návrh počíta s oddychovými terasami, lavičkami, drevenými lávkami, ako aj s doplnením vegetácie vo forme živých plotov, extenzívnych záhonov a stromov. Priestor je už teraz pripravený na výuku a komentovaný odborný výklad.
SPU je tak opäť o krok vpred na ceste za udržateľným univerzitným areálom. Veríme, že podobných projektov bude postupne pribúdať a stanú sa prínosom nielen pre Slovenskú poľnohospodársku univerzitu, ale aj pre širšie urbánne prostredie a inšpiráciou pre spoločnosť.
Autorky článku: Ing. Alica Saková, Ing. Natália Bábiková
Autorka fotografii: Ing. Natália Bábiková
Projektová dokumentácia: Ing.Alica Saková, Ing.Natália Bábiková
Realizácia: Botanická záhrada SPU v Nitre
Spolupráca: Vysokoškolský poľnohospodársky podnik SPU